Pán dokonalý alebo životný omyl?


      Už ôsmy rok žijem vo vzťahu s úžasným človekom. Je to muž , ktorého by mi veľa žien závidelo. Je pozorný, stále mi hovorí že ma miluje, trávime spoločne volný čas, nikdy mi nedal dôvod o ňom pochybovať  či žiarliť.  Ale ako všetko dobré, má aj on negatívum, ktoré sa mi ťažko prekusuje. Nechce mať deti.....
Nikdy som po deťoch extra netúžila, dokonca mám zdravotné problémy, pre ktoré možno ani sama deti môcť mať nebudem. Vekom však prichádzam na to ako sú deti dôležité.

Je málo dní, kedy by som nad celou touto situáciou nerozmýšľala. Toľko otázok, na ktoré neviem odpovedať:

Opustiť muža ktorého milujem a on miluje mňa, pre sen ktorý sa mi možno ani nesplní?
Vo vzťahu sú dôležité kompromisy. Prečo by som nemala byť ja, tá kto ustúpi? Ale na druhú stranu prečo by som to mala byť ja kto ustúpi?

 Je toľko párov bez detí, a sú šťastné. Nakoniec vám nikto nezaručí že vaše dieťa bude zdravé a váš život bude taký aký ste si ho vysnívali. Výchova je najťažšia práca na svete a ak nechcete aby z vášho dieťaťa nevyrástol ďalší povaľač, či narkoman, tak sa musíte riadne obracať.
Alebo sú to iba myšlienky strachujúcej sa každej budúcej matky?

Nájdem po rozchode ešte takého partnera s ktorým by som bola rovnako šťastná?

 Alebo si iba nevážim to čo mám?

Milujem ho, ale stačí to?

Rodina

     Dnes sme sa po veľmi dlhej dobe všetci spolu stretli. Bolo príjemné sedieť zasa pokope v obývačke ako keď sme boli ešte deti. Teraz si už žijeme svoje životy dospelých ľudí.

Vždy som tvrdila, že sa nechcem vydať a nechcem deti. Najradšej by som žila v byte, kde je o všetko postarané a človek kolo fungovania technickej časti domácnosti nemá veľa starostí.

Vyrastala som v rodinnom dome a navyše sme mali chalupu po starých rodičoch o ktorú sa bolo treba starať. Samozrejme som to ako dieťa vnímala skôr negatívne, no dnes viem, že sú to skúsenosti ktoré mi nedá žiadna škola. Boli to chvíle strávené s rodinou.Vtedy vznikli najkrajšie spomienky môjho života.

Dnes, keď som dosiahla čo som chcela, zisťujem, že to nieje to pravé orechové. To čo som pred tým odvrhovala, by som chcela viac ako čokoľvek iné. Akokoľvek sa môžete snažiť, svoje korene, výchovu a prostredie v ktorom ste vyrástli zo seba nevymažete. Nájde si vás to keď to budete najmenej čakať.

Zákon príťažlivosti je niečo, čomu začínam veriť. Hovorí o tom, že keď na niečo často a intenzívne myslíte, bez ohladu na to ,či je myšlienka pozitívna alebo negatívna, vesmír zariadi aby sa to stalo. Teraz mám však strach, že odmietaním niektorých vecí som ich od seba odohnala. Samozrejme stále dúfam, že keď budem chcieť aby sa môj život zmenil, tak sa vesmír postará o to aby som to dokázala.
 Treba si stále hovoriť a myslieť na to , čo by som chcela:

                MANŽELSTVO, DIEŤA, DOM = RODINA

Môj blog.

      už pred časom som uvažovala o možnosti založenia vlastného blogu. Ani neviem prečo som to tak dlho odkladala. Keď sa nad tým zamyslím, je veľa vecí ktoré odkladám na neskôr a potom sa k nim buď nedostanem alebo sa na to úplne vykašlem. 

     Dôvod prečo som sa rozhodla pre túto formu vyjadrenia, sú myšlienky, ktoré sa mi neustále točia v hlave. Množstvo vecí ktoré by som chcela povedať. Toľko názorom na rôzne témy, ktoré by som chcela vyjadriť . Tento spôsob mi príde naj schodnejší.

      Ide mi hlavne o utriedenie vlastných pocitov a myšlienok v ktorých sa často strácam a nerozumiem sama sebe. Stáva sa mi, že sa nestretnem s pochopením pri vyjadrení svojho názoru. Niektorý ľudia sa ťažko vyrovnávajú s tým, ak s nimi niekto nesúhlasí byť len naoko. To ja nemám v povahe. No a preto Môj blog.