Už ôsmy rok žijem vo vzťahu s úžasným človekom. Je to muž , ktorého by mi veľa žien závidelo. Je pozorný, stále mi hovorí že ma miluje, trávime spoločne volný čas, nikdy mi nedal dôvod o ňom pochybovať či žiarliť. Ale ako všetko dobré, má aj on negatívum, ktoré sa mi ťažko prekusuje. Nechce mať deti.....
Nikdy som po deťoch extra netúžila, dokonca mám zdravotné problémy, pre ktoré možno ani sama deti môcť mať nebudem. Vekom však prichádzam na to ako sú deti dôležité.
Je málo dní, kedy by som nad celou touto situáciou nerozmýšľala. Toľko otázok, na ktoré neviem odpovedať:
Opustiť muža ktorého milujem a on miluje mňa, pre sen ktorý sa mi možno ani nesplní?
Vo vzťahu sú dôležité kompromisy. Prečo by som nemala byť ja, tá kto ustúpi? Ale na druhú stranu prečo by som to mala byť ja kto ustúpi?
Je toľko párov bez detí, a sú šťastné. Nakoniec vám nikto nezaručí že vaše dieťa bude zdravé a váš život bude taký aký ste si ho vysnívali. Výchova je najťažšia práca na svete a ak nechcete aby z vášho dieťaťa nevyrástol ďalší povaľač, či narkoman, tak sa musíte riadne obracať.
Alebo sú to iba myšlienky strachujúcej sa každej budúcej matky?
Nájdem po rozchode ešte takého partnera s ktorým by som bola rovnako šťastná?
Alebo si iba nevážim to čo mám?
Milujem ho, ale stačí to?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.